reklama

prečo štrajkujem ja

Kolegyne, kolegovia. Dnes sme vstúpili do historicky prvého neobmedzeného štrajku zamestnancov školstva na Slovensku. Štrajk je posledná nátlaková forma, ktorou sa snažíme upozorniť na roky neriešené problémy, ktoré rozkladajú naše školstvo.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (14)

Z každej strany počúvame, na koľkom mieste sme v rámci OECD, koľko žiakov máme na jedného učiteľa, veď to poznáte, stále dokola to isté a opatrenia žiadne. Štátna moc, ktorá má všetko v rukách iba konštatuje a nerobí dlhodobo nič. Teda, pardon, niektorí ministri čo-to začali.

Pán Fronc, financovanie škôl systémom, čo žiak, to určitá suma peňazí podľa typu škôl, do pravidla zohľadnili nejakú náročnosť a náklady v jednotlivých typoch škôl, a dosť. Čakali, že sa stane zázrak...

Zázrak však očakávame a stále nič, skôr prichádzame na to, aké nedostatky má daný systém. Osemročné gymnázia vychovávajú deti od 10-11 rokov normatívom vyšším ako to majú robiť „obyčajné“ základné školy. Nie je to príklad pozitívnej diskriminácie? Aké sú potom pracovné podmienky pedagógov na „obyčajných“ základných školách v porovnaní s tými na osemročných gymnáziách? Máme zabezpečiť z menej peňazí rovnakú kvalitu výučby, alebo štát predpokladá, že široká populácia nepotrebuje kvalitné vzdelanie? Buď je to diskriminácia detí a pedagógov, ktorí sa o nich starajú, alebo arogancia moci, no možno i neschopnosť kompetentných nájsť správny model financovania.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Argumenty politikov, ak sa to tak dá nazvať, prečo nemôžu dať viac peňazí do školstva, ak ma pamäť neklame boli niečo v tom zmysle: školstvo má slabé výsledky, najprv reformovať, až potom peniaze na platy, málo žiakov na učiteľa...a mnohé iné.

Ak sa pozrieme na tieto argumenty, čo je za nimi?

Najprv reforma, potom peniaze...,

Potreba reformovať, je tu odjakživa, spomeňme si aspoň na posledné dve. Projekt Milénium, pekné myšlienky, začala sa realizácia. Odborníci(?!) organizovali školenia semináre, workshopy a učiteľov nahnali na školenia, rozdali certifikáty a čakali sme na ďalší zázrak. Že učiteľ príde domov a všetky tieto nové veci aplikuje. Učiteľ prišiel do školy a zistil (nie že by o tom dávno nevedel, to nevedia iba kompetentní úradníci), že niet technickej základne, aby mohol moderne pracovať. Ak vás niečo baví, chcete odovzdať v práci maximum, ženie Vás vpred vnútorná motivácia, kúpite si svoje PC či notebook, aby ste sa mohli doma pripraviť, keď v škole nie je potrebná výbava, a pracujete. Ako Vám odpovie kompetentná štátna moc? Prijme sa opatrenie, aby ste si ani náhodou nemohli od školy pýtať peniaze na prevádzku Vášho PC, i keď ho používate na účely pre vášho zamestnávateľa. Vaša iniciatíva ísť v duchu doby s potrebami spoločnosti je nechaná na vašu réžiu. Uč moderne ako si to vyžaduje doba, ale na svoje náklady, toľko náš štát k vašej iniciatíve pracovať moderne.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Čo vraví kompetentná štátna moc na to, že ste strávili hodiny na školeniach v rámci projektu Milénium, Orava …, dali nám certifikát, ktorý pri zmene odmeňovania ponížili na úroveň zdrapu papiera. Náš čas, ktorí sme presedeli na školeniach, precestovali hodiny, aby sme boli lepší učitelia, náš čas života, ktorý nám nik nevráti ohodnotila táto moc tým, že ho do kreditného systému nezapočítala. To, čo sami vytvorili, podporovali, vyžadovali od učiteľov, dehonestovali na čo..? Viete to niekto pomenovať, viete čo to bolo, ja nie. Viem, že si z nás vystrelili, alebo nie? Je to ich arogancia či nekompetentnosť?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A čo súčasná reforma? Je tu už piaty rok. Nepodarok. Zo strany učiteľov? Na krk nám nahádzali toľko vecí, spravili sme ich. Čo podpora zo strany štátu pre svoju vlastnú reformu? Kde sú učebnice päť rokov od začiatku reformy? Neviem. To vedia iba šikovní ministerskí úradníci a zamestnanci výkonnej štátnej správy v školstve.

Kde sú spomínané peniaze, čo po reforme mali prísť? Ak si dobre spomínam pán Mikolaj, tuším to bol minister, čo spustil túto reformu, vravel že platy v školstve sa budú riešiť počnúc rokom 2009, rozložené do roku 2013, kedy to malo byť zavŕšené. V akom štádiu sa nachádzame dnes? Zasa neviem, či sme na začiatku alebo päť minút pred záverom. Ak je to zase len začiatok, oklamal nás niekto a naše veci neriešil. Ak je to päť minút pred koncom, nevidím to ináč ako aroganciu moci, pre ktorú sme posledné koleso u voza. Ak sme niekde v strede na ceste k cieľu, vidím iba polovičatosť opatrení. Na oprávnené požiadavky zvýšenia platov reagovali kompetentní tým, že niečo Vám dáme, ale nie veľa, ale dáme Vám sociálny program, pretože je dlhová kríza. Samozrejme, ako je dobrým zvykom v našom rezorte bol to prísľub s účinnosťou odloženou o nejaký čas, pretože samosprávy nemajú peniaze. Naše odbory to zobrali, a bol udržaný sociálny zmier. Kým naše sociálne výdobytky začali platiť, okradli nás o ne so súhlasom odborov, že ich dajú na platy. To čo nám už raz dali, ale s neskoršou účinnosťou nám akože pridali ešte raz do platov. To bol minister pán Jurzyca (mimochodom od neho som očakával najviac). Pán Jurzyca rovnako zmenu účinnosti kreditov zo sedem rokov na neobmedzený čas, alibisticky odložil, aby náhodou všetci tí učitelia, čo sa práve vzdelávajú, nedosiahli dostatok kreditov, aby mala štátna moc nástroj, ako do školstva nedať peniaze. Neviem aké opatrenia prijal minister Čaplovič v regionálnom školstve akosi mi zatiaľ nič neutkvelo v hlave, iba ako sa blíži doba účinnosti novely o kreditoch a od 01.01.2013 mali platiť neobmedzene, minister Čaplovič prijal opatrenie, že sa účinnosť odkladá o dva roky. Čo pán Čaplovič, toto opatrenie je v súlade s vašimi vyhláseniami, alebo je to len zase vodenie učiteľského stavu za nos? Zas nám akože niečo dali (či vlastne nedali iba sľúbili) pretože účinnosť bola odložená na dobu neskoršiu, a tá je odložená znova (a možno bude znova zrušená).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Jeden intelektuálne nadaný človek uznávaný spoločnosťou povedal, parafrázujem: „Úroveň spoločnosti sa dá merať tým, akú skupinu ľudí dá na svoj okraj.“ Pozrime sa na našu politickú ponovembrovú špičku. Koho naši volení zastupitelia či už vo výkonnej či zákonodarnej moci dali na okraj spoločnosti. Ktoré rezorty sú dlhodobo podfinancované? Moje oko laika to vníma tak, že je to rezort zdravotníctva a školstva. Lekári si už niečo vydobili, my sme zostali úplne na chvoste. Vytesnení touto spoločnosťou, teda ani nie spoločnosťou pretože, ak si pozriem na internete rôzne prieskumy, aká časť populácie nás podporuje, zostáva, že na okraj spoločnosti nás ako dlhoročnú svoju prioritu vytesnila politická garnitúra celého politického spektra, ktorá sa pri moci striedala. Ak počujem slovo priorita z úst politika a týka sa to školstva, už viem, že je to len zásterka toho, ako nám nepovedať: “Zostanete na okraji spoločnosti, všetko a všetci ostatní v štáte sú nám prednejší.“

A to je len pár problémov ktoré tu štátna moc pestuje ako politický folklór, ako udržať v školstve sociálny zmier. Je veľa ďalších problémov, ktoré iba načrtnem:

  • čo je to za vzdelávací systém, keď štvorkári zo ZŠ budú hrdo chodiť s akademickými titulmi pred menom, niečo v tom systéme smrdí...,

  • čo je to za vzdelávací systém, ktorý núti stredné školy nechať zmaturovať skoro každého, ak stredná odborná škola vsadí na kvalitu možno zanikne, pretože žiaci pôjdu tam, kde ich nechajú zmaturovať, a odnesú zo sebou i peniaze; nebudem sa čudovať, ak za čas stretnem poloanalfabeta s maturitou, niečo v tom systéme smrdí...,

  • ako môže štát, garant zákonnosti vydať platovú tabuľku pre svojich zamestnancov, ktorá je v rozpore s iným zákonom či nariadením štátu; tabuľky v školstve začínajú na nižšej úrovni ako je minimálna mzda, niečo v tom systéme smrdí...,

  • pracujete v škole tak, ako Vám doporučil metodik na školení a inšpektor Vám povie že to nie je správne, musí (nie môže) to byť inak, dve štátom financované organizácie a nemajú jednotné pravidlá, to nie je unifikácia, tieto by sa zhodnúť mali, veď jedna doporučuje učiteľom ako pracovať a druhá túto činnosť kontroluje, nezhodnú sa, niečo v tom systéme smrdí...,

  • inšpekcia..., vo fínskom systéme ju nemajú a čuduj sa svete, funguje celkom efektívne, keď patrí dlhodobo k najlepším na svete, celý august a september nepracujeme pre žiakov, ale pre inšpekciu, aby keď prídu boli spokojní s hordou vyplnených papierov, ktorá moju prácu s deťmi nijako neskvalitní iba ma zdržuje, oberá o energiu a ilúzie že som učiteľ a nie úradník, niečo v tom systéme smrdí...,

  • ako je možné, že existuje nariadenie, že školské jedálne musia nakupovať potraviny za najnižšiu ponuku, teda s pravdepodobnosťou blížiacou sa istote musím konštatovať, že potraviny, ktoré sú najlacnejšie asi budú aj najmenej kvalitné, naše deti i zamestnancov školstva štát svojím nariadením vystavuje v školských jedálňach nekvalitným potravinám, niečo v tom systéme smrdí...,

  • a mnoho iných.

Z toho smradu, čo sa šíri zhora mi je už dlhšiu dobu nevoľno, a preto som sa zapojil do tohto štrajku.

Spomínam si na urážku, ktorú sme dostali od politikov, pred voľbami. Poslanci schválili trinásty plat pre učiteľov, po voľbách to nový parlament zrušil a komentovali to približne takto: „Bolo pred voľbami, bol to taký predvolebný bonmot.“ Ak je pre niekoho predvolebným vtipom to, že schváli najslabšie zarábajúcej skupine vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov trinásty plat, a potom ho s úsmevom zruší, je zodpovednému človeku povinnosť postaviť sa takejto arogancii. Ak máme byť zodpovední voči budúcnosti tohto štátu a svojej budúcnosti, musíme sa postaviť proti tomu, že premiér povie, že školstvo, teda vzdelanie nie je aktívum (peniaze na platy pre učiteľov by sa prejedli, neboli by aktívum). Ak politická špička tohto štátu nevidí v školstve a vzdelaní aktívum, musíme sa tomu postaviť my. Štát chce budovať vzdelanostnú ekonomiku bez kvalitne vzdelaných ľudí, neviem ako sa to dá zrealizovať.

Všade z médií počúvam, že nebudem mať peniaze na Vianoce, ako mám teda štrajkovať. Posledné Vianoce, ktoré mi v dospelom veku spravili radosť boli, keď moja dcéra prvý krát začala vnímať atmosféru Vianoc, nikdy nezabudnem na tie oči, ten úžas v nich a to šťastie ktoré to dieťa prežívalo. Bol to pocit, ktorý ma naplnil a nabil na dlhú dobu. Nie pri rozbaľovaní darčekov žiarila, ale dostala ju atmosféra. Rokmi akoby človek zabudol o čom Vianoce sú, a pre deti to skĺzne iba na darčeky, ak im to my dospelí umožníme. Ak budem tento rok kvôli štrajku sedieť na Vianoce pri poloprázdnom stole a pod stromčekom nebude skoro nič, ani ministri ani premiér mi neukradnú atmosféru Vianoc.

Pri Vianočnom stole bude vedľa mňa sedieť nielen sebaúcta, rovnako sa budem môcť s kľudom pozrieť do zrkadla sám na seba, rovnako sa budem môcť pozrieť do očí svojej dcére i deťom v škole. Ale zostane mi i legitimita vyjadrovať sa k veciam v oblasti školstva i v budúcnosti. Myslím, že ak by som teraz neštrajkoval, nemohol by som už neskôr aspoň pár rokov nič v školstve kritizovať.

Ak sa nám podarí vydržať v štrajku dostatočne dlhú dobu, budem spokojný, že som konečne mohol vyjadriť svoj názor, roky som si myslel, že v školstve sa nič takéto nemôže zrealizovať, niečo pre mňa neskutočné sa realizuje, klobúk dolu kolegyne, kolegovia.

Myslím, že toto budú pre mňa Vianoce plné pocitov uspokojenia a radosti.

Topoľčany, 26. novembra 2012

Mgr. Ľuboš Mišových

Ľuboš Mišových

Ľuboš Mišových

Bloger 
  • Počet článkov:  5
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Človek, ktorého už prestalo baviť mlčať Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéŠtrajk

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu