prerušený štrajk učiteľov

Autor: Ľuboš Mišových | 28.11.2012 o 18:40 | (upravené 28.11.2012 o 18:47) Karma článku: 6,28 | Prečítané:  355x

Prvá reakcia, ktorá ma napadla: „Čo je to za hra, načo sme to všetko robili?“ Hodiny príprav, schôdza, plno papierov a skončí to takto? Nálada je fuč. Nebolo mi do reči, ale bolo treba spraviť pár organizačných úkonov a práca vždy človeka trochu preberie.

Keď som nad tým tak rozmýšľal, čo sa to vlastne deje, asi prejav dobrej vôle pri rokovaniach s vládou, dočasné prímerie pri vyjednávaní? Aké možnosti má odborový zväz v tejto situácii, ak:

  • školy postupne odchádzajú zo štrajku, z akýchkoľvek dôvodov,

  • parlamentný výbor pre školstvo je zablokovaný poslancami vládnej strany,

  • premiér vlády jednej strany presadzuje sociálno-demokratické princípy dosť svojráznym spôsobom, hrá na city spoločnosti, namiesto pokory v službách štátu, robí veľké bu-bu-bu.

  • celý jeho tím poslancov, ministrov čaká a opakuje dopredu naučené formulky,

  • po návrate premiéra sa ide na rokovania a z každej TV-stanice môžeme sledovať obraz ustarosteného premiéra, zatvoria sa dvere a?….asi sa rokuje.

Nebol som na rokovaniach, ale napadá ma takáto fikcia:

Premiér prichádza na rokovanie, ponáhľa sa zo zahraničnej cesty, a hlavou sa mu honí: toto som potreboval, aby mi tu štrajkovali učitelia, kedysi uznávaná profesia, veď učiteľ za prvej republiky to bol pojem, čo ak si na to niekto spomenie? Čo ak si voliči začnú myslieť, že sa postavila proti mne, kedysi v prvej republike uznávaná spoločenská vrstva. Čo ak si niekto spomenie, že vtedy sme patrili medzi najvyspelejšie štáty sveta a učiteľ bol vtedy niekto a jeho plat bol tam, kde má byť. Čo ak si niekto spomenie, že už vtedy vyspelý svet vedel kam patrí školstvo a kde je miesto učiteľa. Čo ak si niekto všimne, že vyspelé ekonomiky si učiteľský stav vážia rovnako, ako iných svojich ľudí rovnakého stupňa vzdelania. Čo ak si všimnú, že u nás sa učitelia nedostali k stolu, kde sa delia peniaze daňových poplatníkov, že sme im pridali vedľa veľkého stola, malý polovičný stolček, taký detský, veď s deťmi robia. Čo ak si niekto všimne, že to čo pýtajú, je tak smiešna suma, že ich stolček nebude ani päťdesiatpäť percentný, čo ak si volič všimne, že z nášho stola sa dolu dostávajú iba odrobinky, alebo to čo nik tu hore nechce.

Zlý sen, to mi potom už ani kola nepomôže. Vlado to zvládol, Miki tiež vedel zahmlievať, musím z  toho aj ja nejako von, to si volič nesmie všimnúť. Niečo na nich treba vymyslieť. Argumenty sa vždy nájdu:

  • opýtam sa, nech povie, odkiaľ na to vziať, spravím z neho truľa, veď odkade by on mohol vedieť, keď i Kazo má problém, a to je iný odborník na grafy a iné veličiny,

  • zoberieme deťom (to zaberie vždy)?,

  • alebo dôchodcom (aj toto zaberá skoro vždy)?

  • Čo tak invalidom? Spravíme z učiteľov bezohľadné hyeny, čo si chcú žiť na úkor sociálne najslabších.

  • Čo ale, ak si niekto všimne, že najprv si delíme my, že vlastne dolu sa nedostáva, lebo.....fuj, ani vysloviť!

Uff, to bolo, ako zlý sen, „...ááá pán Knedlík, čo nám to robíte..., veď mi Vám núkame. Žiadny sused nedáva tak berte..., berte..., veď mi od srdca, tak nezdráhajte sa, veď tu máme krízu, dozvedáme sa že sú výpadky..., nenapĺňa sa tak ako Ivan od kvetinárky naplánoval, netečie do  štátneho rozpočtu, možno nedostanete nič, ak nezoberiete to čo núkam; ponuka platí, berte kým je, zajtra už možno nebude.“

Koniec fikcie, kde na také voloviny chodím, veď to by ani opozičného predsedu strany nenapadlo.

 

Takže nevieme ako sa rokovalo, ale prijalo sa pravdepodobne gesto dobrej vôle, a odbory sa radia, možno ani nie tak nad ponukou od premiéra, asi rozmýšľajú ako vyhrať bitku, z ktorej dezertujú celé roty. Ako ťahať na šachovnici, keď strácame oporu. Strelec dezertoval bo je kresťan a ten ťahá iba za svoje nitky, kôň je súkromný, reklamné zmluvy má inde-tak neprišiel, veža vraví, že treba otvoriť jej brány, bo dietky nemajú kam, pomaly polovica pešiakov zdupkala, že si chcú užiť pekných najbližších sviatkov. Čo teraz? Kam z konopí? Povolali šachového veľmajstra nech radí.

Páni, berte remízu, toto nemôžete vyhrať, z takto rozohratou partiou to už nezahrá nik.

Začnite hrať novú hru, ale to Vám vravím, sformujte šíky, zabezpečte morálku mužstva, zabezpečte termosky a stany, bude to dlhšia hra. A kráľ, prosím Vás, kto ste ho vybrali? Veď takto by do bitky nešiel nik, dajte ho školiť alebo ho vymeňte.“

 

Je prestávka po prvom dejstve, zápletka už je, charaktery sú načrtnuté, diváci už vedia s kým majú dočinenia. Sympatizujú s tým slabším, čo nemá moc, škoda že sme si na plagáte neprečítali na akú hru sme to vlastne prišli. Je to komédia, tragikomédia či dráma? Začína zvoniť, obecenstvo sa usádza do kresiel a čaká na druhé, obyčajne kratšie dejstvo.

 

Uvidíme čo za scenár upečú.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bez zmien bude padať ďalej

Na decembrovom straníckom sneme v Prešove bude Smer v najhoršej kondícii od svojho vzniku v roku 1999.

EKONOMIKA

Smer nechce vyšetriť ďalšiu kauzu

Za to, aby sa na financovanie predsedníctva pozrel NKÚ nehlasoval nikto zo Smeru.

ŠPORT

Kuzminovej vyšiel návrat a skončila v prvej desiatke

Víťazkou druhého šprintu sezóny sa stala Laura Dahlmeierová.


Už ste čítali?