Dôstojná životná úroveň

Autor: Ľuboš Mišových | 16.12.2012 o 15:12 | (upravené 16.12.2012 o 17:05) Karma článku: 10,27 | Prečítané:  440x

„Čl.36 Zamestnanci majú právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky. Zákon im zabezpečuje najmä a) právo na odmenu za vykonanú prácu, dostatočnú na to, aby im umožnila dôstojnú životnú úroveň," Toľko citát z nášho najvyššieho zákona: Ústava Slovenskej republiky. Zaujala ma časť, ktorá konštatuje: „dôstojnú životnú úroveň,".

Kto vlastne rozhoduje o tom, kto zo zamestnancov financovaných zo štátneho rozpočtu, akú dôstojnú životnú úroveň má mať. Kto je vlastne ten určujúci faktor, kto rozhodne, ukáže prstom na kategóriu zamestnancov a povie: „Ty máš právo na takúto životnú úroveň". Aká morálna osobnosť sa skrýva za týmito rozhodnutiami? Je to exekutíva a zákonodarný orgán štátnej moci tohto štátu. Teda dva piliere moci. Tretí pilier moci rozhoduje, iba v prípade ak sa nájde žalobca.

Štát delí svoje organizácie na tie, kam peniaze dá a kam nie. Ministri návrhom rozpočtu a parlament jeho schválením rozdelia štátne organizácie na kategórie. Niektoré štátne organizácie majú rozpočet na luxusné autá, iné majú zakázané preplácať cestovné náhrady zo služobnej cesty svojim automobilom. Niektorý zamestnanec štátu zo zákona musí jazdiť v luxusnej limuzíne, iný z nariadenia štátnej správy musí jazdiť hromadnou dopravou, prestupovať aj tri krát, aby sa dostal na miesto určenia. Potom zo 6 hodinového školenia sa môže stať až 16 hodinová kalvária.

Niektorí dostanú k svojej práci „full" výbavu, iný musia vypracovávať projekty, aby si pracovné prostriedky zadovážili sami. Nerozumiem takejto deľbe štátnych prostriedkov. Kompetentní jednoducho vyberú rezorty, ktorých dôstojnosť nemusí byť na úrovní iných a hotovo. Bolo by však fajn, keby páni moci (nie morálne osobnosti), aj informovali:

  • táto kasta financovaná zo štátnej kasy bude vykrmovaná a hýčkaná, dostane ku svojej práci všetko, ich dôstojnosť je nám prvoradá,

  • táto kasta dostane na to, aby s odretými ušami kŕmila kapitál vložený do finančnej sféry, ich dôstojnosť je o jednu až dve kategórie nižšie,

  • a táto posledná kasta tej netreba nič, stačí, ak sa najedia a ráno zase prídu do práce, ich dôstojnosť začína a končí na úrovni plného taniera a to stačí.

Občan by mal vedieť do akej kategórie ho politici zaradili, bolo by fajn, aby v tom pred voľbami mal jasno, a nielen pred nimi. I mladý občan, ktorý si vyberá životnú dráhu by mal vedieť kam ide a ako bude žiť, ako o jeho dôstojnosti rozhodnú kompetentní? Myslím, že zavádzanie nie je na mieste, budeme fajn spoločnosť, ak budú robiť všetci iba výnosné zamestnania a tie ostatné málo platené zostanú neobsadené, nebude ich treba. Napríklad načo budú jedálne, keď všetci pôjdeme do luxusnej reštaurácie...., veď na to budeme všetci mať. Či je to utopistická vízia, a bude treba i tie jedálne? Prerozdeľovanie financií zo štátneho rozpočtu by malo byť iné. Kategorizácia štátom platených zamestnancov by nemala obsahovať také disproporcie ako teraz. Ak aj niekto zarobí desaťnásobok iného zamestnanca, je v poriadku ak sa jeden z nich nachádza na hranici chudoby?Myslel to zákonodarca tak, keď formuloval túto časť ústavy? Je zámerom tejto ústavy to, že niektorí zamestnanci financovaní zo štátneho rozpočtu majú mať dôstojnosť, ktorá končí pri plnom tanieri, a iní zamestnanci majú poistené dokonca i sexuálne obťažovanie na pracovisku. Nemalo by to byť skôr naopak že občan bude chránený pred sexuálnym obťažovaním? Alebo je to v poriadku? Zamestnanci školstva dnes vravia, že takéto prerozdeľovanie nie je poriadku. Prečo to vraví akurát školstvo? Je na okraji záujmu spoločnosti od vzniku tejto republiky. Dôstojnosť tohto rezortu a jeho zamestnancov, bola a je zaradená na koniec zoznamu štátom financovaných organizácií.

 

Spravte si malý jednoduchý výpočet ktorý určite zvládnu deviataci, ktorých učím. Nájdite si priemerné mzdy v hospodárstve od roku vzniku tejto republiky(1. január 1993), rovnako si vyhľadajte priemernú mzdu v školstve v každom roku. V tomto období sa mzda učiteľa, že vraj pohybuje na úrovni približne priemernej mzde v hospodárstve. Pri tejto úrovni vraví OECD, že v školstve by sa mali platy zdvihnúť o päťdesiat percent. Z toho mi vychádza, že priemerná mzda v školstve by mala byť niekde nad úrovňou 1,5-násobku priemernej mzdy v hospodárstve. Ak si vypočítate od roku 1993, každý rok rozdiel medzi 1,5-násobkom priemernej mzdy v hospodárstve a priemerným platom v školstve, vyjde vám veľmi zaujímavé číslo. Štát obral „priemerného zamestnanca" školstva za 20 rokov o viac ako 60 000€ samozrejme v hrubom. Prečo neuvádzam celý výpočet? Ak si to vypočítate sami uveríte. Inak sa to zdá pre nás v školstve neuveriteľné číslo. Nechce sa nám veriť, že je to pravda. Nechce sa nám veriť, že politici dokážu takto ignorovať jednu vrstvu spoločnosti. To číslo si kľudne overte, a možno budete krútiť hlavou ako ja. Samozrejme nie všetko by šlo na ruku, niečo dane, niečo odvody (32,4%), napr. osemnásť percent (4% z hrubého príjmu, a 14% - zamestnávateľ) ide na dôchodok, až tam siaha táto zlodejina štátu. I na dôchodkoch budeme pociťovať týchto 20 rokov ignorácie.

Koľko sme ešte ochotní tolerovať takéto praktiky tohto štátu? Naša dôstojnosť nie je daná absolútne nejakou vyššou mocou, naša dôstojnosť je daná iba malosťou kompetentných ľudí štátnej spravy.

Čo nám politici ponúkli dnes? Budeme skúmať do marca a uvidíme. To počúvame už 20 rokov, radi by sme počuli aj niečo iné. Žiadna vláda sa nedostala ďalej. Majú jeden scenár:

  1. nemôžme dať, nie je z čoho,

  2. my by sme dali a radi, ale tí pred nami to pokazili a my musíme opravovať,

  3. spravíme audit, peniaze až potom,

  4. musíme spraviť reformu, inak by sa peniaze stratili v systéme,

  5. prebehne reforma a peniaze nie sú aj tak, pretože reforma problémy nevyriešila,

  6. výmena vlády a návrat k bodu jedna.

Týmto kolotočom nás držia v sociálnom zmiere už 20 rokov. Ak chceme uspieť musíme politikov donútiť(áno donútiť, dobrovoľne nedajú) opustiť tento scenár, a žiadať konkrétne riešenia, ktoré školstvo zlepšia, a nie pseudo-reformy, ktoré problémy len prehlbujú a riešenie problémov iba odďaľujú.

Vie mi niekto vysvetliť prečo má mať učiteľ : dôstojnú životnú úroveň" nižšiu ako sudca, prokurátor, notár, lekár v štátnej nemocnici, štátny úradník, ...?

Má byť nižšia štvor-násobne, troj-násobne...?

Myslím, že tieto čísla nie sú o dôstojnosti...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bez zmien bude padať ďalej

Na decembrovom straníckom sneme v Prešove bude Smer v najhoršej kondícii od svojho vzniku v roku 1999.

EKONOMIKA

Smer nechce vyšetriť ďalšiu kauzu

Za to, aby sa na financovanie predsedníctva pozrel NKÚ nehlasoval nikto zo Smeru.

ŠPORT

Kuzminovej vyšiel návrat a skončila v prvej desiatke

Víťazkou druhého šprintu sezóny sa stala Laura Dahlmeierová.


Už ste čítali?